Josh, ovce a papierové lietadlá 1.4

24. october 2018 at 9:00 | T a k i
Rozhodol som sa zanechať Josha zmietať sa v nevedomosti a povzbudený predchádzajúcim rozhovorom som sa vydal von. Zjavne som už zabudol, ako je dnes horúco. Kráčal som školskou záhradou, okolo mňa plno ľudí na dekách, ktoré vzali bohviekde, všetky lavičky v tieni obsadené.
Pripomínalo to tu skôr hotelovú záhradu, než školský dvor. Nakrátko vystrihaný trávnik, záhony kvetín, staré, vysoké, tieniace stromy. Je to tak v snahe nechať študentov oddýchnuť si cez poobednú pauzu alebo pritiahnuť sem nových záujemcov domnievajúcich sa, že sa im tu dostane vzdelania na vysokej úrovni? Keď si tak spomeniem na niektorých mojich spolužiakov, tak asi môžeme druhú možnosť vylúčiť.
Dobre, ani ja nie som žiaden aristokrat. Prevrátil som nad sebou v duchu oči. Je niečo také vôbec možné? Chcem proste touto školou preletieť bez turbulencií.

Na ramená sa mi zavesil Eric. "Poď hrať basket," oznámil mi. Náhle, bez obalu. A moje vnútorné polemiky o mojej inteligencií boli razom preč. Našťastie, mohol by som dodať. Bohvie kam by totiž viedli.
Prikývol som a pridal som do kroku.
Eric už mal kravatu obmotanú okolo hlavy ako čelenku a postupne si rozopínal košeľu.
"Niekto má potrebu si to zdokumentovať," upozornil som Erica na ryšavé dievča, ktorej objektív mobilu mieril našim smerom.
Eric sa uškrnul. "Vidíš?" naklonil sa ku mne a mňa ovanul pach tabaku. "Bol som k nej protivný a aj tak ma chce," zhlboka vydýchol. "Baby sú vlastne veľmi jednoduché stvorenia." Eric sa rozhodol zasvätiť ma do tajov dievčenského chápania.
Som ochotný počúvať takéto reči len v rovine žartu. Žiadne vážne vzťahy, plánovanie spoločnej budúcnosti.
"Tri veci. Po prvé - povieš jej, že je krásna." Zamračil som sa naňho.
"Jasné. Každá je krásna svojím spôsobom," prevrátil som oči. Toto už poznám.
"Musíme ich v tom nechať," potľapkal ma po ramene a obaja sme vedeli, že dievčenskému svetu občas chýba logika.
"A druhé dve?" Blížili sme sa k ihrisku a ja som si začal dávať dole kravatu. Obmotal som si ju okolo zápästia. Len tak mimochodom, to je rozlišovací znak. Aby sme vedeli, kto je v ktorom tíme.
"Kúpiš jej jedlo. Ale nie v školskej jedálni!" rýchlo dodal. "Už som to skúšal. Nefunguje to," apaticky pokrútil hlavou. "No a tretia vec," dôrazne vystrel ukazovák, "je ukázať jej, že nič lepšie ako teba mať nemôže." Eric mimovoľne žmurkol na dievča s mobilom. Všimla si to. Sklopila zrak a kútiky úst jej vystrelili do hora. Ryšavé kučery jej zasypali tvár.
"Keď sa budem smrteľne nudiť, možno to využijem. No to, že všetko ide cez prachy a komplimenty som vedel aj doteraz," potľapkal som ho po ramene. Ak mi chce dávať vzťahové rady, bude sa musieť posnažiť viac.
"V podstate hej," zamračil sa, keď si to uvedomil. "Dnes sa už neposielajú papierové lietadlá so zaľúbenými básničkami vo vnútri," varoval ma.
"To sa niekedy robilo?" rozosmial som sa. Romantika nie je pre mňa. To už radšej falošné poklony a obedy v reštaurácií ako krúžok šikovných rúk.
"V mojich snoch áno," pousmial sa Eric. Až príliš úprimne.

× prechádzajúca × nasledujúca ×
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama
---written since 2018